Deň zamilovaných, je ako každý iný deň.

Alebo inými slovami, Valentín. Každoročne to je 14. deň vo februári. Úprimne, keby som nepracovala tam kde pracujem, to, že nejaký Valentín vôbec bude, by som si ani len neuvedomila, až kým by po mne moji priatelia na našej známej sociálnej sieti nehádzali fotky a príspevky plné zaláskovanosti.

Pre mňa nie je a ani nikdy nebol tento deň ničím svetoborným, ničím zaujímavým. Pre mňa to nie je deň, ktorý by stál za pozornosť. V mojich očiach je tento deň len dňom, pre väčšie tržby, väčšie zisky obchodníkov. Nech mi, nikto nehovorí, že to tak nie je. Ľudia v tieto dni pozerali a kupovali veci, ktoré by nikdy inokedy nekúpili v takto obyčajný deň. Ako to viem?

V mojej práci, hneď na mieste kde dennodenne stojím/sedím mám vedľa seba časť s kabelkami,

zopár šperkami a topánkami. Muži nechodia sami pozerať na kabelky, vyberať šperky alebo šatky. A už vôbec to muži nekupujú sami, bez druhej polovičky. Prostý fakt, ktorý sa však pár dní pred 14. februárom celkom vymyká každodennosti.

Samozrejme, je tu aj druhá strana mince, pre tých, ktorí nie sú ako ja, ale majú svoju druhú drahú polovičku. Pre tých to je tento deň celkom fajn, deň kedy si prejavia lásku viac než inokedy. Možno a možno nie. Ja to však vidím tak. 

Pre mňa bol 14. február vo znamení varenia. Ja, ktorá nemám rada varenie som varila a učila variť. Zábavné, všakže? Ak by ste ma poznali, bolo by to pre vás ešte zábavnejšie, pretože som hrozná kuchárka, ak sa tak vôbec môžem nazvať. Viem si uvariť len instantnú polievku a cestoviny, ešte ryžu a kura alebo nejakú flaksňu mäsa by som tiež možno zvládla, ak by som musela. Ale musím sa poopraviť, skôr som pôsobila ako tlmočník, medzi hlavnou kuchárkou učiteľkou - mojou mamou a mojou kamarátkou, japonkou, ktorá sa chcela naučiť uvariť ďalšie naše jedlo. Vďaka tejto kamarátke sa však učím variť aj ja, či už chcem alebo nechcem. A úprimne, nie je to až také zlé, musím sa priznať, že ma to celkom baví. Nakoniec, varenie možno nie je až také zlé. Možno.

Deň pred Valentínom bol piatok 13. Pre niekoho deň kedy by si dával pozor na každý krok, pre mňa,

kým som nepozrela do kalendára a aj potom, celkom obyčajný deň. Pri pohľade do kalendára a zistenia, že to je piatok 13. som sa len pousmiala a kráčala ďalej, pretože úprimne, starosti a všetky problémy čo som mala sa mi pekne rozložili na celý daný týždeň, takže nebolo čo riešiť. Ani zákazníci, ktorí v ten deň prišli to neriešili, respektíve pri rozhovore neposmínali. Len zopár kolegov.

Čestne prehlasujem, že všetky obrázky v článku pochádzajú odkiaľsi z hlbín deviantartu.