logo

December 13, 2019

Pamätáte sa ešte na Temné hmoty?

https://culturacomlegenda.org/wp-content/uploads/
2019/11/His-Dark-Materials-300x441.jpg
Temné hmoty bola, alebo lepšie povedané, stále je kniha napísaná Philipom Pullmanom. Väčšina to možno pozná ako Zlatý kompas, čo je prvá kniha trilógie. Pred niekoľkými rokmi bol natočený film Zlatý kompas, ktorý sa však nikdy nedočkal pokračovania. Osobne si už ani nespomínam, ako ten film skončil, rovnako ako neviem ako skončili knihy. V každom prípade, zhruba od začiatku novembra tu máme seriál His Dark Materials, ktoré sú podľa tejto knihy. Bez ohľadu na to, či ste knihu čítali či nie, alebo či ste videli film predtým, myslím si, že His Dark Materials stojí za pozretie. 


Seriál His Dark Materials ma upútal už keď som na HBO GO  prvýkrát videla plagát/obrázok (neviem ako to nazývať) na titulke. Niečo mi to veľmi pripomínalo a tak som si aspoň prečítala obsah. Okamžite som vedela, čo mi to pripomenulo. Zlatý kompas, hoci musím uznať, že chvíľku mi trvalo kým som si spomenula na to, že Zlatý kompas, je iba názov prvej knihy. K samotnému pozretiu seriálu, alebo aspoň častí, ktoré sú už uverejnené som sa dostala včera (áno viem, mám akýsi maratón sledovania seriálov, tak o mne asi budete počuť teraz častejšie, ale iba asi). 

Na začiatok musím priznať, že som bola veľmi skeptická, mnoho filmových adaptácií kníh - a najmä tých, ktoré som mala možnosť čítať - ma nezaujali. Alebo som sa pri nich dokonca chytala za hlavu. Preto mi chvíľku trvalo, kým som sa odhodlala začať His Dark Materials pozerať. A musím povedať, že to nebol zlý nápad.

Keďže akýsi kútik mojej mysle si záblesky z kníh či z filmu pamätá, miestami som očakávala niečo iné - hlavne čo sa týka výzoru hercov. Narážam konkrétne na pani Coulterovú - stále som akosi očakávala blondýnku Nicole Kidman. Ak sa mám priznať, stále ju tam tak akosi očakávam. Myslím, že blondýnka sa mi pri tejto postave proste vryla do pamäte a na brunetku si akosi ťažko zvykám. Na druhej strane si však už nepamätám ako to bolo v knihách - asi si ich po návrate domov budem musieť prečítať znova.
Musím sa ale priznať, že napriek tomuto môjmu vnútornému zmätku, His Dark Materials ma nesklamali. Vďaka seriálu si spomínam na veľa vecí z knihy, o ktorých som ani nevedela, že si pamätám. Neviem si ani predstaviť, čo by som mohla seriálu zatiaľ vytknúť - ak vôbec čosi. Príbeh nemá diery, ktoré by boli okamžite viditeľné, aspoň pre mňa. Jednotlivé postavy sú podľa mňa veľmi dobré, charaktery nemajú prázdne miesta, alebo výrazy. Uznávam, herci mi poväčšine nie sú sympatickí - skôr nesympatický, ale to je niečo čo sa dá prehliadnuť alebo si na to časom zvyknúť. Seriál, príbeh a aj postavy ako také dávajú pocit, ktorý majú dávať a niekedy si tak v duchu vravím, že chcem vidieť ďalšiu časť. Keď som sa dostala na koniec, bola som sklamaná, že ďalšia časť nie je. Doslova som tie epizódy zhltla ako jednohubku. Nevravím, sú miesta, pri ktorých som miestami unavene podopierala hlavu a nudila sa, no to je v každom filme či seriály. 

A samozrejme, vďaka tomuto seriálu si chcem znova prečítať knihy - tentokrát až do konca (prvýkrát ma posledná prestala baviť v polovici a tak som si prečítala koniec a nikdy to medzitým nedočítala).

Takže, ak neviete čo s dlhými zimnými večerami - His Dark Materials nie sú zlá voľba. Alebo kniha Temné hmoty. Záleží na výbere, ale nemyslím si, že budete výber ľutovať. 

No comments:

Post a Comment