logo

January 3, 2015

Krok vpred, vzad alebo do prázdna?

Ako ste si iste všetci všimli, máme tu nový rok. Neviem ako pre vás, ale pre mňa bol ten minulý veselý i smutný, plný strachu i nadšenia. Z každého troška.
Rok 2014 bol pre mňa rokom maturity, vysokej, prvej skutočnej práce, prekonania svojho strachu z ľudí, z oslovenia ich a množstva ďalších vecí.
Niekedy neviem, ktoré z tých všetkých vecí, čo sa udiali v tom roku boli najdôležitejšie, ktoré z nich sú tie naj. Je ich tak veľa a hlavne, nič neľutujem. Neľutujem odmietnutie, neľutujem ani to, že niektorých ľudí možno viac neuvidím a dokonca ani len to, že niektorých tak veľmi chcem vidieť, ale nemyslím si, že sa tak stane. Neľutujem žiadne rozhodnutie, ktoré som urobila, či už bolo dobré alebo zlé alebo ani jedno z toho. Pre mňa bol rok 2014 ďalším výnimočným rokom.


Áno, pravdou je, že som v tomto roku prišla o mnohých ľudí, ktorých som mala tak veľmi rada, o ktorých som nikdy nechcela prísť a ktorých som si vážila. Ľudí, ktorí mi veľmi pomáhali len tým, že som ich videla a aj ľudí, ktorí mi pomáhali, pretože ja som pomáhala im. Aspoň tak to dnes vidím ja. Postupom času sa z nás akoby stali cudzí ľudia, ktorí si na niečo spomínajú. Netuším ako oni, ale pre mňa sú to krásne spomienky, na úžasných ľudí. Dobre, možno som niektorých nemala rada, možno som na niektorých nadávala a plakala kvôli nim, smiala sa s nimi, či jednu dobu hovorila, že ich nenávidím. Priznávam to. No dnes, som rada, že som ich poznala, že som s nimi prežila tú dobu. Pre mňa bol ten rok v znamení straty. Ich straty. Tak to vidím ja, aj keď v skutočnosti som ich možno nestratila, pretože stále sa s nimi môžem stretnúť, zavolať im a povedať: "Hej, ..." Lenže tie vzácne chvíle s nimi sa už nevrátia.
A to je v poriadku, pretože tak to má byť. Teraz sú tu iné chvíle, iné okamihy, ktoré si vážim a nechám ich pokojne odísť, pretože na ich miesto prídu zasa ďalšie, možno oveľa lepšie, možno horšie, na tom nezáleží. Momentálne pracujem, a moja práca ma baví. Ostatne, je to len a len o uhle pohľade a o tom, aký ste, ako sa ku svojej práci postavíte. Iste, nie vždy je všetko ružové, koľkokrát robím kiksy, hlúposti. Lenže to robíme všetci a všade. Ale pozrite sa na to takto: "kto už vám len dá dvojnásobný kredit a volania v rámci vlasnej sieti bez dlhého zotrvávania u operátora, zbytočného navýšenia paušálu a podobne"? Áno, to je moja práca a baví ma to. Uznávam, nie vždy milujem oslovovanie ľudí, keďže kopa z nich sú skutočne nekultúrne hovadá. Ale čo už narobíte? Osloviť ich musíte, niektorých musíte aj obslúžiť. Čo už keď sú nevychovaní? Detaily.
Popri práci samozrejme študujem. Pedagogika - angličtina. Stále si neviem samú seba predstaviť ako by som túto školu mala ukončiť a stať sa pedagógom. Už len tá predstava je pre mňa hrôzostrašná! Isteže, potom je tu otázka, prečo to vôbec študujem. Možno len preto, lebo som ten rok, nechcela zostať len tak bez štúdia a hlavne chcela si to odskúšať. Áno, tento rok sa znova pokúsim dostať na svoj vysnívaný odbor. 
No a potom je tu samozrejme, množstvo ďalších vecí. Veď začína sa nový rok, vlastne už začal a bude plný prekvapení. Možno bude lepší a možno nie. Na tom nezáleží, pretože je to len od uhla pohľadu. Rovnako ako to, že už meliem príliš a preto sa s vami zase raz rozlúčim. 
Zatiaľ.


Čestne prehlasujem, že prvý obrázok pochádza z deviantartu - odkiaľ presne si žiaľ nepamätám - ale poznáte to kto hľadá, ten nájde; a zvyšné dva z FB (skupina Born to Die)

No comments:

Post a Comment