Nie je tomu tak dávno, čom som sa chtiac - nechtiac dostala ku knihe "Volám sa Damián" od slovinskej autorky Suzany Tratnik. Kniha to nie je dlhá a keby ma veľmi zaujala je za jeden večer prečítaná, ale v poslednej dobe som príliš lenivá, takže mi to trvalo jeden večer (u mňa večer tvral od 17 tej do polnoci) a zhruba 2-3 hoďky z ďalšieho dňa. Holt, tak to býva, ak niečo potrebujete poslať vyučujúcemu do polnoci nasledujúceho dňa, ale o tom potom (alebo aj nikdy).Napriek tomu, že kniha Volám sa Damián, nie je mojou šálkou kávy, a výber závisel čisto od počtu strán, kniha to bola dobrá. Veľmi dobrá, podľa môjho názoru a pokojne by som si ju prečítala zase, aj keď nie veľmi skoro, pravdepodobne až sa mi celá kniha troška uleží v hlave.
O čom to teda bolo?
Už podľa názvu je zrejmé, že hlavnou postavou knihy bude Damián okolo ktorého sa točí celý dej. Popravde, Damián nám poväčšine aj príbeh sám rozpráva. Rozpráva o svojich zážitkoch, problémoch s rodinou, s priateľmi o svojich vlastných sporoch, láskach, barových srandách a podobne. Damián vo svojom rozprávaní zabŕdol hádam všade, a dozviete sa aj to, čo by Vám pravdepodobne spočiatku vôbec nenapadlo. Pretože Damián je a nie je záhadný. Na druhej strane, je to zaujímavý pohľad do života vyvrheľa, ktorým náš Damián je, aj keď to bol on, kto si ten život zvolil na strane jednej, na strane druhej je to spoločnosť, ktorá z neho vyvrheľa urobila.
Nie, neprezradím viac, myslím si, že toto je jedná z kníh pri ktorých sa viac ani povedať nedá, aby som Vás nepripravila o zážitok a hlavne o to rozmýšľanie a uvažovanie nad otázkou: Prečo?
Zdroj obrázku
